Architektúra
- archi hlavný/vládny + tekton staviteľ/umelec, remeselník (pracujúci s drevom)
- je umenie a veda o navrhovaní a stavbe budov, objektov, stavieb a ich súborov, pamätníkov, rôznych architektonických doplnkov
Počiatky dejín architektúry
Architektúra sa začala vyvíjať v čase, keď ľudia prestali prihliadať len na základné požiadavky stavby, ale dokázali v jej formovaní odzrkadliť estetické hodnoty, vedome v nej odrážali pomocou konštrukčnej stavby zákonitosti prírody a vyjadrovali svojský duchovný rozmer.
Najstaršie architektonické celky vznikali v starovekej Mezopotánii. Stavebným materiálom sa stala tehla a hlina. Stavby sú charakteristické s klenbami na malé rozpony, stupňovité pyramídy (zikkuraty, známa Babylonská veža) a vznikli tu prvé mestá (Jericho, Palestína,).
Medzi najstaršie pozostatky architektúry v Európe patrí kamenný megalitický kromlech v Stonehenge.
V starovekom Egypte sa vyvinul architrávový systém podpôr a bremien, kde sú trámy položené na pilieroch. Piliere mali hlavice v podobe palmy, papyrusu alebo lotosu, alebo boli žliabkované po celej dĺžke. Klenby sa nepoužívali. Charakteristická pre Egypt je stavba pyramíd – monumentálne hrobky.
Grécka antická architektúra vznikala v okolí egejského mora. Bola harmonicky a proporčne vyvážená sochárskou a farebnou výzdobou. Krása svetských stavieb a chrámov (Akropola, Grécke Atény). V architektúre starovekých Grékov sa sformavali 3 základné stavebné kánony, rozoznateľné podľa tvaru stĺpov: dórsky, iónsky a korintský.
Rímska architektúra spojila prvky gréckej harmonickej architektúry s technickou vyspelosťou Etruskov – spojili stĺpový systém s oblúkovým. Dokázali ako prví stavať arichitektúru s veľkým vnútorným priestorom vďaka klenbám s veľkými rozponmi (Panteón v Ríme)
Byzantská architektúra sa formovala z ranokresťanstva v bývalej Rímskej ríši v okolí Istanbulu (stavba – mešita, Hagia, Sofia). Z nej sa odvíja veľkomoravská aj ruská architektúra (kombinácia centrálneho a pozdĺžneho typu chrámu s kopulami)
Románskej architektúre predchádza predrománska – prvý výrazný sloh v stredoveku. Vyvíjala sa z rozličných kultúr a jej šíriteľmi sa stali najmä: Francúzi, Nemci a Taliani. Charakterizujú ju masívne tvary, centrálne alebo bazilikárne stavby najskôr s plochými stropmi, neskôr zaklenutými krížovou klenbou a kopulou. Mohutné konštrukcie chrámov sa neskôr stali subtílnejšie.
Charakteristickou črtou gotickej architektúry je vertikálna línia – lomený oblúk a premyslená konštrukcia kostry rámu, prenášajúca hmotnosť stavby pomocou nosných rebier na vonkajšie oporné konštrukcie. Tým sa steny uvoľnili pre veľké okná a s nimi množstvo svetla do interiéru. Gotická katedrála sa stala vrcholom architektonického umenia a duchovným symbolom. Gotika sa prejavila aj na hradoch, šírila sa v celej Európe, plne prijatá nebola v Taliansku, s výnimkou Milánskeho dómu.
Renesančná architektúra sa formovala v talianskej Florencii. Vrátila sa k ideálom antického sveta a v jej duchu vznikajú paláce, zámky a vily. Pre chrámy je charakteristická centrálna dispozícia s kupolou (Duomo Santa Maria del Fiore). Rozšírila sa do Uhorska, Čiech, Poľska a Ruska.
Baroková architektúra sa šírila z Talianska a charakterizuje ju dynamika, krivky, monumentálnosť, pompéznosť a iluzívnosť. Vyznačuje sa zložitými priestorovými kompozíciami, plasticky prehnutými fasádami, pričom uplatňuje všetky umelecké druhy v jednom diele. Neskôr vyústila do Rokoka.
Klasicistické obdobie sa vracia ku klasickému umeniu antiky, jeho racionalite a harmónii (podmienené nálezmi z Pompejí a Herkulanea). Prelína sa s vrcholnými dielami renesancie. V kompozícii prevláda symetrické členenie. Šíril sa z Francúzska a Nemecka. Klasicizmu protirečil Romantizmus.
Achitektúra 20. storočia má 3 hlavné obdobia -:
- dvadsiate roky: dominuje vízia stroja, priemyslu
- pred a po druhej svetovej vojne: príroda, ľudské hodnoty
- koniec storočia:flexibilita, dynamickosť
a 3 hlavné smery:
Purizmus: snaha o zbavenie cudzích vplyvov; vychádza z kubizmu (avantgarda, priestorová koncepcia diela, ovplyvnený štvrtou dimenziou a nekonečnom, rozšíril sa najmä v Čechách), zdôrazňoval vlastnosti objemu, je tvorený výraznými základnými formami bez komplikovaného detailu, vyznačuje sa jednoduchosťou
Empirizmus: jediný zdroj poznatkov – skúsenosť – empíria, škandinávske vplyvy, „organická“ – inžinierska architektúra, americká architektúra; hľadá analógiu medzi technikou a organickým svetlom, všeobecný posun od geometrie k organickým prvkom, budovy sa zaraďovali do kontextu mesta a prírodného okolia, lineárny pôdorys mesta, využíva najmä drevo, kameň, hlinu
Synkretizmus: spájanie, prekrývanie, skríženie rôznorodých prvkov, smerov, myšlienok; vyvíja sa v druhej polovici 20. storočia - patrí sem architektúra USA (mnohé tendencie, mrakodrapy), európske tendencie (návrat na začiatok storočia, socialistické znaky – industrializácia, rekreačná architektúra, mestá so silnou koncentráciou) a architektúra tretieho sveta (zásobovanie vodou, obrábanie pôdy, absorpcia západných vplyvov, úprava podľa regionálnych potrieb, betón)
Zdroj: Wikipédia