Základné údaje
postavená v 14.-18. storočí (Maynmar)
výška 110m
kupola úplne pokrytá lístkovým zlatom
Pagoda Shwe-Dagon v Rangúne má významné miesto medzi budhistickými svätyňami. Je postavená na ploche takmer 6 ha s výškou stupy 100 m. Mali by tu byť uložené pozostatky Gautamu Budhu a troch ďalších Budhov.
Podľa legendy mali byť telesné pozostatky Gautamu pochované vo viacerých guľovitých pahorkov po celej krajine, z čoho vychádza tvar stupy. Skladá sa zo štvorcovej podstavy, predstavujúcej morálnu zdržanlivosť, z pahorku symbolizujúceho nirvánu, a z hrotu, symbolizujúceho kozmickú os medzi nebom a zemou. Pozlátená stupa má tvar elegantného zvona s dlhou rukoväťou a okolostojacimi ozdobami. Podstavu stupy tvoria dve pravouhlé terasy, ktorých hrany sú nasmerované presne na jednotlivé strany. Na nich stojí štvorcový pozlátený sokel, ktorým cez niekoľko neveľkých stupňov postupne prechádza do tvaru zvona. „Rúčka“ zvona tvorí železný štít a na jeho okraji visí 100 zlatých a 1400 strieborných zvončekov. Na jeho štíte je veterná koruhva korunovaná guľou, vykladanou tisíckami drahokamov.
Stupy sú masívne stavby bez dutých priestorov a zväčšovali sa jednoduchým obmurovaním. Aj stupa v Shwe-Dagon skrýva vo svojom vnútri starších viacero stavieb. Táto stavba sa vynára z menších zväčša pozlátených vežičiek. Sú to miniatúrne stupy, modlitebné schránky s pozostatkami zosnulých a chrámy. Medzi jednotlivými stavbami sú sochy zvierat (levy, slony) a bájnych bytostí (draky, sfingy, krížence leva a bájneho vtáka Noha). Všetko, čo nie je zo zlata sa aspoň leskne všetkými farbami dúhy. K tomu sa pripája vôňa kadidla, santalového dreva a zvuk zvoncov. Legenda: dvaja synovia kupca v 6. st. pred n.l. dostali od Gautamu do daru jeho osem vlasov. Za tieto vlasy a relikvie od iných Budhov dal kráľ Okkalappa vystavať pagodu vysokú 12 m.
História: budhizmus sa do Maynmaru v 3. storočí a pagoda sa prvý raz písomne spomína až v roku 1372, keď mala výšku 22m. V 15. storočí dala kráľovná Shisawbu z Pegu pagodu zväčšiť a v tej dobe bola prvý raz pozlátená. Malo byť použitých 40 kg zlata (podľa hmotnosti kráľovnej). Neskôr sa dal odvážiť jej synovec a na pozlátenie pagody sa použilo štvornásobok jeho hmotnosti. Roku 1774 bola stupa zväčšená na dnešnú veľkosť a dostala aj zlatý hrot. Stupa stráca svoj lesk a preto sa každých 20 rokov pozlacuje.
