Základné údaje:
- postavené v 4. – 13. storočí v Turecku
- podzemné mestá pre 15 000 ľudí
- asi 300 kostolov s ranokresťanskými freskami
V tureckom regióne Kapadócie sa týčia nespočetné zvláštne tufové útvary, ktoré vznikli z vulkanického popola. Tufový kameň je jemnozrnný, extrémne mäkký erózny materiál. Rozličné vrstvy tufu majú odlišnú tvrdosť. Čadičová vrstva z lávy sopiek chránila tuf pred eróziou a tak sa zachovali malebné útvary. Podobali sa hubám, minaretom, čepcom alebo kužeľom. Na svetle sa tento materiál leskne pestrými farbami od žltej cez červenú až po hnedú.
Vulkanická pôda v tejto oblasti pri dostatočnom zavlažovaní bola úrodná a tak si ľudia tu zakladali záhrady a polia. Do väčších skalných útvarov ľahko vyhĺbili svoje príbytky, pretože suchý tuf sa dá pomerne ľahko odkopať. Veľkosť stavieb siahala od chlievikov pre kozu až po viacpodlažné podzemné obytné domy.
Počas Byzantskej ríše sa Kapadócia stala útočiskom kresťanov, ktorí tu stavali prvé väčšie obydlia a kostoly.
V Göreme vznikli veľké podzemné mestá. Najväčšie z nich je DERINKUYU, ktoré vzniklo už 9. storočí. Leží v hĺbke 55m a má 18 poschodí. Čerstvý vzduch a vodu zabezpečoval premyslený systém štôlní. Obyvatelia si do skaly vytesávali aj nábytok v podobe lavíc a miest na spanie. Vchody a štôlne boli uzavreté posuvnými dverami – veľká kamenná platňa sa posúvala po koľajnici vysekanej dlátom do skaly. Pri zatvorení sa platňa zvnútra z obidvoch strán podložila veľkými kusmi skál, aby sa s ňou nedalo zvonku hýbať. Celkom tu vzniklo asi 200 podzemných miest.
Množstvo kostolov sa zachovalo až dodnes. Mnohé mali jemne opracované stĺpy. Vnútorné steny fasád zdobili fresky. Najkrajšie sa zachovali v kostole Tokali a v Kaplnke sv. Juraja. Zobrazujú život svätcov a cirkevných hodnostárov. Najvýznamnejším kláštorom bol Kizlar – 5 poschodová stavba s celami mníchov a mníšok, kaplnkou, kuchyňou, jedálňou a viacerými skladovými miestnosťami.
