Obec Horné Orešany sa nachádza v západnej časti Trnavského okresu vzdialená 15 km od krajského mesta Trnavy a 48 km od hlavného mesta SR Bratislavy.
Kataster obce s výmerou 2157 ha patrí do malokarpatského regiónu, kde 52% územia tvoria lesy. Nad obcou sa nachádza Slepý vrch s 534,9 m.n.m. Medzi centrom obce a miestnou časťou Majdánske sa nachádza vodná nádrž Horné Orešany.
História obce
Horné Orešany sú písomne doložené v listine z r. 1296 ako Dious. Potvrdzuje to Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Obec vznikla na okraji stráženého hraničného priesmyku. Na jeho druhej strane vznikli obce Plavecké Podhradie a Plavecký svätý Mikuláš. Týmto priesmykom prechádzala Via Magna - Veľká cesta alebo Via Bohemia - Česká cesta. Kráľovské mýto sa vyberalo pri osade Biksard - Buková. Kráľ Karol Róbert vydal v r. 1336 osobitný spis o zvláštnej úlohe a ochrane tohto priesmyku. Platnosť spisu sa vzťahovala aj na hrad Korlát, pod ktorý Horné Orešany patrili.
Margita, vdova po kráľovi Ľudovítovi dostala v r. 1356 Horné Orešany a pozvala kolonistov z Nemecka, z Lotrinska - od Rýna. Kolonisti vysádzali na našich svahoch vinohrady. Obec sa na konci 14. a v 15. stor. volala Nemecké Orešany (villa Nucum theutonicalis) a patrila k Smolenickému panstvu. V r. 1363 dal kráľ Ľudovít súhlas aby kráľovské mesto malo právo lámať kameň a rúbať drevo v horách patriacich pod panstvá Dobrá Voda, Korlátov Kameň, Chtelnica, Smolenice a Orešany. Túto donáciu znovu potvrdil listinou palatína Uhorska Mikuláša z Gory.
V r.1388 daroval kráľ Žigmund Modru, Smolenice a Horné Orešany poľskému šľachticovi Stiborovi. Tieto obce sa v darovacej listine uvádzali ako Villa Regáli - kráľovská dedina.
V r. 1547 sa tu usadili anabaptisti, vybudovali si tu habánsky dvor a zaoberali sa hrnčiarstvom. V 16. stor. získala obec ráz mestečka v súvislosti s trhovými privilégiami Rudolfa II. z r.1582. V mestečku boli cechy mlynárov a ševcov. V 18. stor. tu bolo sedem múčnych mlynov. Koncom 18. stor. tu bola manufaktúra na vínny ocot a vínny kameň. V r. 1872 tu Pálffyovci postavili továreň na farby a laky (dnešný Chemolak). V rokoch 1936-1952 bolo na letisku pri obci stredisko bezmotorového lietania. Panstvo malo v chotári obce tri rybníky.
V Horných Orešanoch sa narodil sochár a kamenár František Petrašovič.
Foto: Ing. Iveta Rábarová
