Základné údaje:
- postavený v roku 1947 – 1952
- pravouhlá budova má dĺžku 138 m, šírku 25 m, a 17 podlaží
- luxusný panelák postavil slávny architekt Le Corbusien (Charles-Édourard Jeanneret-Gris)
- program stavby: obytné jednotky mali poskytovať, všetko, čo jej obyvatelia potrebovali
Architekti „Novej vecnosti“ projektovali byty, ktoré spôsobili prevrat v interiéroch. „Zväčšite okná a šetrite na obytnej ploche“, hovoril šéf Bauhausu Groupius. Kamenné pevnosti s prebytkom dekóru mali byť nahradené svetlom, vzduchom a spoločenskými priestormi, ktoré posilňovali sociálnu súdržnosť.
Le Corbusier rád rozprával o „vertikálnom meste“ a je známy jeho výrok, že takýto dom je „stroj na bývanie“. Podľa jeho názoru byty nepatrili na ulicu, ale do prírody. Aby sa nespotrebovalo veľa miesta a aby obytné štvrte neležali ďaleko od centier, bolo treba stavať výškové domy. Tieto staval na pilóty, aby sa do nich neprenášala vlhkosť zeme a tiež preto, aby sa dalo popod ne prechádzať. Nechýbala im potrebná infraštruktúra.
Obytný dom Unité stojí na masívnych betónových stĺpoch, medzi ktorými sú miesta na parkovanie. Fasáda je z nehladeného betónu, členená balkónmi a lodžiami. Flexibilitu budovy dosiahol tým, že táto nemá nosné steny a tiež nemá nosné fasády a tak si obyvatelia môžu dopriať veľa svetla.
V dome je 23 rôznych bytov od jednoizbových až po byty pre veľké rodiny. Na každom treťom podlaží je chodba, z ktorej sa vchádza do viacerých bytov. V poschodiach nad a pod touto chodbou prebiehajú byty naprieč celou šírkou budovy. Každý byt má dve lodžie s výhľadom na východ (more) aj západ (Alpy). Na jednej strane je obývačka s výškou 4,88, siahajúca do obidvoch podlaží a je zasklená do výšky 3,66 m. Na vtedajšiu dobu – povojnové pomery, vybavenie bytov bolo veľmi moderné: vstavaná kuchyňa, vstavané skrine, kúpeľňa a samostatná sprcha. Izby vo väčších bytov sa dali prestavovať pomocou posuvných stien.
Na siedmom a ôsmom poschodí boli obchody, reštaurácia, lekáreň, pošta, kaderník, práčovňa a aj malý hotel s 18 izbami. Na samom vrchu budovy boli jasle s materskou školou. Na strešnej terase Le Corbusier vyrobil pre deti akýsi detský raj – ihrisko, bazén. Pre dospelých tu bola športová hala, divadlo pod holým nebom, bar, 300 m dlhá joggingová dráha, terasa na opaľovanie a vyhliadková veža. Nad toto všetko vyčnievali ventilačné šachty a komíny, ktoré mali plastické tvary, takže z diaľky vyzerali ako komíny zaoceánskeho parníka. Celý dom obklopoval park.
