Nádherná Andalúzia skrýva vo svojej poddajnej hornine ľuďmi vydlabané jaskynné obydlia. Sú roztrúsene naprieč mesačnou krajinou bez vegetácie, vyformovanej prírodou.Jedinečné jaskynné príbytky sú svojráznou vynaliezavosťou vtedy žijúcich ľudí.
Pri katastrofálnych horúcich letách a chladných zimách jaskyňa udržuje stálu teplotu po celý rok, je v nej vlhký vzduch, vlhké orosené steny, netreba ani vykurovať ani zachladzovať. V niektorých predsa len majú kozuby v predných izbách. Dnes sú tieto príbytky skôr využívané ako prázdninové domčeky, prenajímané na dovolenky a niektoré sú skutočne luxusne vybavené, dokonca aj bazénom priamo v jaskyni.
Naši predkovia v jaskyniach žili tisícročia, pokiaľ sa sami nenaučili stavať domy.
Andalúzsku krajinu nepriepustných ílov, zachvátenú eróziou objavili ľudia po druhý raz.
Boli to arabskí obyvatelia Andalúzie, ktorí po porážke kresťanskými kráľmi (r. 1492) odmietli odísť do Maroka. Boli ich desaťtisíce. Andalúzia bola ich vlasť, tu sa narodili predkovia, a preto zostali. Svoju kultúru si tajne, aj napriek prenasledovaniu a silnej hrozbe inkvizície, udržiavali. S náležitou dávkou posmechu a zjavne pohŕdavým podtextom sa im hovorilo "Moriscos" - malí Maurovia - Mauríkovia.
Spočiatku jaskynné príbytky boli iba primitívne, malé priestory na jednoduché prežitie a skromný život. Len postupne jaskynné priestory rozširovali a vylepšovali. Keď potrebovali novú miestnosť, vydlabali do horniny úzky priechod - chodbu, za ktorou vykopali novú priestrannejšiu miestnosť. Moriskovia a ich nasledovníci, časom získali v hĺbení svojich domov riadnu zručnosť, dokonca aj poschodové jaskyne s dvoma vchodmi, príbytky neboli časovo, ani priestorovo dokončené, keď pribudol do rodiny nový člen, vydlabali si ďalšiu miestnosti. V svahu tak vznikol celý labyrint jaskynných domov. Vedľa obytných častí vyhĺbili jaskynné priestory aj pre svoje zvieratá (kozy, ovce), rôzne hospodárske miestnosti, na skladovanie, či dielne.
Jaskynné byty si upravovali a spríjemňovali. Steny vybielili a povešali na ne svoje tradičné koberce. Do stien vyhĺbili niky na odkladanie rôznych potrebných alebo ozdobných vecí. V miestnostiach pri vchode mohli mať nejaké okná, ostatné boli osvetľované fakľami a vetrané perforovanými časťami stien, cez ktoré dym odvádzali úzkymi komínovými prieduchmi v stene.
Po vyhostení Moriskov zo Španielska tieto jaskynné príbytky začali obývať ďalší obyvatelia. Tradícii arabských obyvateľov ostali verní aj noví nájomníci a celá, dnes už chránená oblasť je naďalej obývaná, upravená a zveľaďovaná.
Nápadné oslnivo biele múry nepravidelných, oválnych tvarov, sa hrdo týčia pred dômyselne vybudovaným skalným obydlím. V múroch – priečeliach domov, zastrešených červenou strieškou z typických polkruhových strešných korýtok, je vchod do bytu.
Prípadné okná sú chránené ozdobnými čiernymi kovanými mrežami. Biele priečelie pred domom je po bokoch ohraničené múrikmi a tvorí predzáhradku – tzv. patio, zdobené kvetmi v keramických nádobách, zavesených alebo len tak voľne položených na zemi.
Unikátna architektúra vtlačila lokalite svojrázny štýl a charakter.
