Jeden zachováva štruktúru tvaru ako súčasť exteriéru budovy, tiež umožňuje formu opätovne použiť niekoľko krát na iné domy.
Dôležitá je polyuretánová pena ako izolácia na vnútornej strane formy, na ktorú sa strieka betonárska oceľ zvnútra. Druhý spôsob Monolithic na stavbu používa podobný nafukovací balón, ale oceľovo betónová zmes sa aplikuje zvonka.
Proces budovania monolitických domov je skutočná prepracovaná technológia s využitím množstva strojov so slušným časovým rozpätím, ale je to práca len pre špeciálne školených ľudí, využíva sa ventilátor, ktorý udržiava balón nafúknutý, striekacie zariadenia na polyuretánovú penu, kompresory, cementové miešačky a zariadenia, čo ich zásobujú materiálom, zariadenia na svetlo, aby videli, čo a ako sa deje, nutné sú masky pre bezpečné dýchanie od všetkých výparov a častíc v ovzduší.
Monolitické domy spĺňajú štandardy pre takmer absolútnu ochranu pred prírodnými katastrofami (zemetrasenia, hurikány) požiare, plesne a podobne.
Sú nákladovo efektívne, priateľské k okolitej krajine, veľmi odolné a ľahko udržiavateľné a čo nie je zanedbateľné, sú energeticky veľmi úsporné. Jednoliate monolitické domy sa používajú v Amerike, Kanade ale z časti aj v Európe a iných kútoch sveta. Nie sú obmedzené klimatickými podmienkami ani umiestnením stavby a majú svoje opodstatnenie v akomkoľvek prostredí, či už extrémne teplom alebo chladnom a akomkoľvek mieste, či už v horách, na pláži, pod zemou aj pod vodou.
Betónové domy sú tvarom a štruktúrou podobné vajcu, ktoré vlastne ukazuje ako relatívne mäkký a slabý materiál môže byť použitý na vytvorenie veľmi silného štrukturálneho tvaru. Náklady na formovanie betónových kupolových obydlí boli dosť veľkým problémom, ale moderné metódy s vynikajúcimi konštrukčnými parametrami znížili ich ekonomickú náročnosť. Technológie stavieb dovoľujú vytvárať neobvyklé a jedinečné tvary, napríklad ako lietajúci tanier v Coloráde alebo na nižšie pridaných obrázkoch.
